Toto je Iniciatíva za nosenie starého oblečenia a proti ľahkovážnemu nakupovaniu nových vecí, ktorú vytvorila Lucia Okoličányová, prezidentka Slovenskej asociácie Nordic Walking.
Od vzniku nordic walking na Slovensku deklarujeme, že nordic walking je najlacnejšia ozdravno – pohybová aktivita na svete. Potrebujeme len správne nordicwalkingové paličky. Ostatné vybavenie, ako sú tenisky, tepláky, tričko, či bunda nám poslúžia akékoľvek staré, obnosené. 
Sme hrdí na našu walkerskú komunitu, ktorá pojíma všetkých, bez ohľadu na vierovyznanie, farbu, vek, orientáciu, kondíciu, pohlavie, postavenie či presvedčenie. Sme hrdí, že sa nepotrebujeme prezentovať cez oblečenie. Vážime si každého jednotlivca, jeho/jej príbeh, vôľu, srdce. Sme hrdí, že bezdôvodne neznečisťujeme našu Zem a snažíme sa zachovať zelenú telocvičňu aj pre ďalšie generácie.
Na znak súhlasu, podpory a spolupatričnosti nosíme na ruke, bunde, ľadvinke, batohu, paličkách, zipse, či kdekoľvek inde, omotanú/zaviazanú starú šnúrku od topánky. Symbol našich nachodených kilometrov, symbol recyklácie oblečenia, aj samotnej šnúrky a puto všetkých nás, ktorí sa snažíme zachrániť prírodu.
Riadime sa MANIFESTOM WALKERA/KY.
Každý jeden človek je walker.
- nepotrebujeme nové oblečenie, všetko máme
- materiálne veci nás nenaplnia spokojnosťou
- pohyb nás robí šťastnými a zdravšími
- žijeme v prítomnosti, tu a teraz
Pridaj sa k nám! Stačí sa inšpirovať našim Manifestom.
Odevný priemysel a jeho dopad na životné prostredie.
Nárast „fast fashion“ (názov sa inšpiroval z fast food, rýchle občerstvenie) rýchlej módy, mali po roku 2000 na svedomí odevné značky ako napríklad Zara a H&M. Spotreba odevov fast fashion naráža na hranice schopností Zeme vstrebať skleníkové plyny, nebezpečné chemické látky, odpady, ako aj vyčerpávajúce zdroje vody a pôdy.
Ročne sa vo svete vyrobí asi 80 miliárd kusov oblečenia, až 80 % putuje na skládku. Textilná výroba, ako jedno z najznečisťujúcejších odvetví, vyprodukuje 1,2 miliardy ton CO2 ročne, čo je viac emisií ako z medzinárodných letov a námornej dopravy dokopy. Fast fashion je hrozbou pre našu planétu. Odhaduje sa, že celosvetovo sa recykluje menej ako 1 % všetkých textilných výrobkov. Predpokladá sa, že do roku 2030 vzrastú emisie z tohto sektora až o 60%, čo ovplyvní aj klimatické zmeny a otepľovanie. Veľká časť odevnej výroby sa uskutočňuje v Číne a Indii, v krajinách, ktoré sa spoliehajú na elektrárne poháňané uhlím, čím sa ekologická stopa každého kusu odevu zvyšuje.
Okrem znečisťovania životného prostredia prichádzajú pracovníci v módnom priemysle do kontaktu s toxickými látkami. V prieskume z roku 2012, sa zistilo, že niektoré látky použité na výrobu džínsov sú vysoko toxické a karcinogénne. Pri každom praní sa tieto toxické látky uvoľňujú a odplavujú do kanalizácie, kde znečisťujú vodu aj pôdu. Odhaduje sa, že približne 20% znečistenia priemyselných vôd na svete pochádza z úpravy a farbenia textílií, kde sa používa približne 8 000 syntetických chemikálií. Každý rok textilné spoločnosti vypúšťajú milióny galónov chemicky infikovaných vôd. Odhaduje sa, že na tonu farbených textílií sa môže použiť až 200 ton vody. Okrem neskutočnej spotreby vody, chemikálie spôsobujú poškodenie životného prostredia a choroby v rozvíjajúcich sa krajinách. Fabriky sú umiestnené blízko riek a kanálov a každoročne využívajú 1,5 miliardy kubických metrov sladkej vody.
Na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje toľko vody, koľko človek vypije za 3 roky svojho života, 2 700 litrov!
Na výrobu polyesteru (najbežnejšie vlákno na svete) sa používa ten istý materiál, ktorý sa nachádza v plastových fľašiach. Plastové fľaše sú vyrobené z ropy. Keď operieme naše polyesterové oblečenie, tisíce mikroplastických vlákien sa dostanú do vodných ciest. Odhaduje sa, že jediný polyesterový odev uvoľní 1 900 individuálnych plastových mikrovlákien, ktoré putujú do našich riek a oceánov.
Odolnosť nepremokavých búnd či batohov zabezpečujú fluórokarbóny (PFC), chemické látky, ktoré sa používaním a nosením z textílií a topánok uvoľňujú a zraňujú tak prírodu v najvzácnejších lokalitách. Osem tímov Greenpeace v roku 2017 skúmalo odľahlé pohoria a jazerá na celom svete. Medzi tri územia najviac znečistené PFC patrili lokality vo švajčiarskych Alpách, v talianskych Apeninách a Žabia Bielovodská dolina vo Vysokých Tatrách. Látky PFC sa dostávajú do vody, do pôdy, do vzduchu, do tela živočíchov. Našli sa aj v telách medveďov, kamzíkov. Výskum na živočíchoch preukázal, že môžu poškodiť reprodukčný systém, podnietiť rast nádorov a ovplyvniť hormonálny systém. Vedci sa obávajú, že PFC látky môžu mať významný negatívny vplyv na zdravie človeka, nevynímajúc riziko vzniku niektorých druhov rakoviny.
Mikrovlákna sú nerozložiteľné a také maličké, že sa nimi živí aj planktón. Úplne na záver skončia na našom tanieri...
Podľa údajov zverejnených na Refresheri kúpi priemerný Slovák približne 13 kg odevu a iného textilu ročne. V slovenských domácnostiach tak končí až 67 miliónov kilogramov. Toto množstvo predstavuje plochu troch futbalových štadiónov naplnených do výšky siedmich poschodí. Každý rok skončí až 55 000 ton textilu na skládkach. Na Slovensku sa pritom zrecykluje iba 10 % textilu.
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia, Greenpeace, Refresher a ecohero.sk
